Čakajúc, asi už piaty krát tento rok (minulý radšej nebudem rátať), na vlak z Prahy do Hamburgu, som začala uvažovať a zároveň nostalgicky spomínať, čo ma sem vlastne priviedlo. Prečo som skončila na tomto peróne, z ktorého o chvíľu opäť absolvujem 7-hodinovú cestu s Českými Dráhami, ktoré mi nikdy, ani po dvojhodinovom meškaní, nezabudnú poželať príjemnú jazdu a od mesta Bad Schandau "eine angenehme Reise". Musím sa pousmiať, keď si spomeniem na reťazec náhod, ktorý ma tu doviedol.
"Vybavím si, ako som ešte počas štúdia na vysokej škole v Bratislave čakávala na vlak do Žiliny a na tabuli odchodov som videla svietiť cieľovú stanicu Hamburg-Altona; aký blázon by len absolvoval takú dlhú cestu vlakom... "
Nuž, po pár rokoch som tým bláznom, ktorý si dopraje tento cestovateľský zážitok minimálne raz mesačne, ja. No späť k náhodám.
Časť ľudí verí v predurčenie osudu a v to, že všetko má nejaký vyšší zámer. Možno sú to tí istí ľudia, ktorí majú tendenciu vidieť zmysel v každom výlete do obchodu po mlieko a v každom stretnutí s neznámou osobou a všetko považujú za osudové znamenie z vesmíru. Na druhej strane existujú ľudia, ktorí sa domnievajú, že všetko je len náhoda. A pravda? Tá možno leží niekde uprostred. Možno je to tak, že sa naše životy podobajú na výber pesničiek v playliste na Spotify. Polovica pesničiek je nami zvolená a ten zvyšok náhodný. Pravda je taká, že ani Spotify nič neponúka „len tak náhodou“. Sleduje algoritmus nášho správania a ponúka nám hudbu, ktorá sa nám môže potencionálne páčiť. Takže, ak dnes začne pršať práve vtedy, keď vyjdete z bytu alebo dostanete neočakávaný telefonát, môžete to pripísať osudu, náhode alebo algoritmu "vesmírneho DJ-a".
Môj DJ mi zahral Hamburg. Začalo to tým, že som napísala spolužiačke, že mam záujem o prácu, ktorú ponúkla v skupinovej konverzácii nášho školského krúžku. Išlo o prácu pre pobočku nemeckej firmy v Bratislave. O sektore, ktorým sa spoločnosť zaoberala, som na začiatku vôbec nič nevedela, no o pár mesiacov neskôr som si už užívala prvú „dospelácku“ pracovnú cestu. Kráčala som po slnečných uliciach Hamburgu a obdivovala prístav na rieke Labe, pričom som fantazírovala o živote v tomto meste a pozorovala spokojných ľudí. Presne o rok neskôr som dostala otázku, či by som si nechcela vyskúšať pracovať a bývať v Hamburgu. Pomyslela som si: „Prečo nie?" Koniec koncov, nemala som dôvod odmietnuť. Auto som napratala až po strop a vybrala som sa na cestu. Všetko to prebehlo veľmi rýchlo. Kedysi som snívala o živote v Alpách alebo v Bavorsku, ale nikdy mi nenapadlo, že skončím na severe Nemecka.
O tom vám možno poviem nabudúce. Tento blog je predsa o náhodách a nemčine.
Rýchlosť, akou som sa do Nemecka nahrnula, vôbec nezodpovedala mojim jazykovým schopnostiam. Moja maturita z nemčiny bola už zapadaná prachom a ja som sa vyhýbala akýmkoľvek krátkym rozhovorom vo výťahu či na chodbe. Asi po pol roku som pochopila, že takto to ďalej nepôjde. Uvedomila som si, že mi nemčina zázračne do hlavy nenaskáče a budem pre ňu musieť niečo urobiť. Prihlásila som sa na intenzívny kurz nemčiny, ale stále mi niečo chýbalo. Stále som nerozumela, kedy kolegovia používajú to často opakované „doch“. Viete, chýbali mi také tie praktické veci z bežných konverzácii. Začala som preto googliť a doviedlo ma to k YouTube kanálu „Jazyky pro bohémy“, kde chalan z Čiech (Honza - áno, už viac česky to nejde) celkom vtipne vysvetľoval rôzne veci z nemčiny. Ihneď som sa, ako sa hovorí, namotala, a chcela som vedieť viac. Takto som sa ocitla na jazykových kaviarňach. Nasledovali dlhé debaty, ktoré boli niekedy hlbšie ako by ste na hodinách nemčiny čakali.
Môže sa stať, že vám jazyková kaviareň priveje do života nového kamaráta alebo osobu, ktorá vám odporučí výbornú knihu. A posolstvo knihy vo vás vzbudí myšlienky na životné zmeny. Vezmite si, vy ste sa prišli učiť nemčinu a nakoniec sa vám prihodila takáto milá náhoda.
Myslím si, že sme len figúrkami pani náhody. Je však na nás, aby sme dali náhode šancu. A tak, učiac sa nemecky na strednej škole, som si možno nechtiac podala lístok do lotérie, že sa raz ocitnem v Nemecku. A čo vaše zážitky s náhodami a nemčinou, kam vás priviedli?
Budem rada, ak sa o to so mnou podelíte v komentároch. Koniec koncov, je náhoda, že čítate tento blog 😊
